Úsmev rieši všetko

Ich náplň práce je rovnaká, teda starostlivosť o cestujúcich, zaistenie pohodl­nej prepravy a kontrola aj predaj cestovných lístkov. Podobná bola aj ich cesta na paluby vlakov Leo Express. Pre Suzanu bola práca stevardky jasnou voľbou. Vyštudovala strednú dopravnú školu a chcela zostať v odbore. Na trati Bratislava – Komárno pracovala už pre iného dopravcu, a keď prišiel Leo Express, prestúpila k nemu. „Chcela som ostať na tejto trati. Je to moja srdcovka,“ vysvetľuje. Aj Lucia Nemcová pracovala vo vlakoch už predtým, nakoniec však aj ona prešla k spoločnosti Leo Express.

Čo považujú na svojej práci za najťažšie? Podľa Lucie je to komuniká­cia s ľuďmi. „Tak ako vie byť niekto veľmi milý, vie byť aj nepríjemný,“ opisuje problémy s niektorými zákazníkmi. Pre Suzanu je zas najťažšie ranné vstávanie, napríklad aj o dru­hej hodine ráno. Cestujúci môžu byť rozospatí a uhundraní, stevardka však musí žiariť úsmevom.

Koupit jízdenku >

Ruže vo vlaku

Práca stevardov má aj mnoho krásnych stránok. „Z vlaku je nádherný výhľad na krajinu. Asi najkrajšie sú východy slnka,“ hovorí Suzana. Lucia má zas rada stretávanie sa  s ľuďmi a príhody, ktoré pri tom zažije. „Raz sme ostali na stanici Lehnice pomerne dlho, vysvetlili sme cestujúcim situáciu a vystúpili sme z vlaku, vyvetrať sa, zhovárali sme sa s ľuďmi, žartovali sme. Bola to celkom nešťastná situácia, ale s kolegynkou sme z nej vyťažili maximum a napokon sa takmer každý cestujúci usmieval.“ 

Príhodu so šťastným koncom má aj Suzana: „Na Valentína som počas pracovnej zmeny dostala ruže od cestujúcich ako milé gesto. V ďalšom osobnom vlaku sa hádal mladý pár, zámienkou boli práve ruže, ktoré slečna nedostala, a tak, keď išla na toaletu, darovala som pánovi svoje ruže. Ten bol celý šťastný a po návrate svojej milovanej jej ich daroval so slovami, že to malo byť prekvapenie.“