Príliš mnoho sester

Jedným z najkrajších slovenských hradov je nepochybne Oravský hrad týčiaci sa majestátne nad riekou Oravou. Ako jeden z mála hradov neskončil ako zrúcanina a zásluhu na tom majú do značnej miery ženy. V roku 1606 získal od cisára Rudolfa II. hrad magnát Juraj Thurzo pod podmienkou, že tunajšie panstvo nesmie byť nikdy rozdelené. Pán Juraj zomrel roku 1616 a zanechal po sebe sedem dcér a jedného syna. Ten otca prežil len o päť rokov a na rad prišli ženské dedičky. 

Každé iné panstvo by si sestry rozdelili medzi sebou, pri Orave to však kvôli cisárskemu zákazu nešlo. A tak všetky spoločne ustanovili takzvaný „oravský komposesorát“, teda spoločne vlastnené panstvo. A pretože komposesorát pretrval až do roku 1945 a celý čas fungoval Oravský hrad ako centrum panstva, zachovala sa nám táto pamiatka dodnes. Natáčali sa tu slovenské rozprávky ako Kráľ Drozdia brada alebo Kráľ sokolov, ale aj zahraničné snímky. 

Lístky na Slovensko >

Čórtův hrad, tam strašá!

Tento výrok z československého filmu Tajemství hradu v Karpatech si vybaví kdekto. V skutočnosti však nejde o tajomstvom opradený Čertov hrad, ale o Čachtice, ktoré si v roku 1980 filmári vybrali pre ich malebnú podobu. K Čachticiam sa však viaže rozprávanie ešte temnejšie než k filmovému Čertovmu hradu a proti „Čachtickej pani“ Alžbete Báthoryovej bol aj filmový zloduch barón Gorc skutočný baránok.

Alžbeta sa na Čachtice dosta­la vďaka sobášu s ich majiteľom. Do dejín vstúpila pod prezývkou „krvavá čachtická pani“, pretože práve tu sa mala dopúšťať týrania a brutálnych vrážd mnohých poddaných dievčat. Le­genda dokonca hovorí, že sa mala kúpať v ich krvi. Ako to bolo v skutočnosti, to sa asi už nikdy nedozvieme, v každom prípade jej vyčíňanie ukončil v roku 1610 súd. Ten sa však odohrával v čisto feudálnom duchu, a tak jej pomocníci z radov služobníctva skončili bez milosti na popravisku, ale sama Alžbeta ako šľachtičná vyviazla len s doživotnou interná­ciou.

Až bude najhoršie

Na hore Sitno v Štiavnických vrchoch sa vo výške 1 009 metrov nad morom vypína zrúcanina rovnomenného hradu. Samotný hrad Sitno bol založený v 14. storočí a neskôr plnil dôležitú úlohu pri obrane proti Turkom. Výho­dou bolo aj to, že obrancovia hradu mohli z vrcholu kopca kontrolovať celú krajinu až hlboko na juh, na územie dnešného Maďarska. Napo­kon, nádherné výhľady tu môžete obdivovať aj dnes. 

V 16. storočí tu sídlil lúpežný rytier Melichar Balass, ktorého tu obliehalo kráľovské vojsko, v roku 1703 sa hradu zmocnili povstaleckí kuruci, ktorí ho o päť ro­kov neskôr pri svojom ústupe zničili. Od tých čias chátral. To, čo je však na Sitne najzaujímavejšie, sa nenachádza hore na kopci, ale priamo v ňom. Povesť rozpráva, že v hore drieme vojsko rytierov, ktorí vraj odtiaľ vyrazia Slovensku na pomoc, až bude krajine najhoršie.